Bloghttp://pancurova.blog.sme.sk/rssblog.sme.skblog@sme.skskJeden lúč...a predsa jediný (pancurova)alebo DominoWed, 28 Mar 2007 19:38:52 +0200http://pancurova.blog.sme.sk/c/88803/Jeden-luca-predsa-jediny.html?ref=rssZvláštna hra tieňov (pancurova)Bol to jeden z tých upršaných dní, kedy má človek pocit, že nič nemôže vyjsť, že sa všetko akosi celkom prirodzene musí pokaziť.Mon, 22 Jan 2007 23:26:02 +0100http://pancurova.blog.sme.sk/c/78416/Zvlastna-hra-tienov.html?ref=rssJediná výnimka ...úvaha (pancurova)Hovorí sa, že opakovanie je matkou múdrosti a bolo by to všeobecne platné pravidlo, možno až dogma, keby nejestvovala jedna, jediná výnimka - ľudstvo a človek sám. Na druhej strane, výnimka vraj potvrdzuje pravidlo...Mon, 01 May 2006 10:43:44 +0200http://pancurova.blog.sme.sk/c/46698/Jedina-vynimka-uvaha.html?ref=rssČlovek – tvor spoločenský alebo ... (pancurova)...o tom, ako sa zo mňa stal pravidelný zákazník obuvníctva. Sedím v poloprázdnom „medzimestskom“ autobuse a až do tejto chvíle som neprítomne hľadela von, na krajinu mihajúcu sa na druhej strane tej krehkej sklenej tabule rýchlosťou 70 km/h. Až do dnešného dňa mi to nikdy nenapadlo...možno som to nepostrehla tak ako milióny iných ľudských bytostí nepostrehli miliardy drobností... Každopádne...Fri, 07 Apr 2006 18:48:56 +0200http://pancurova.blog.sme.sk/c/43953/Clovek-tvor-spolocensky-alebo.html?ref=rssKadernictvo zivota alebo zmena je zivot... (pancurova)Je možné zmeniť svoj život podobne ako účes? Je zmena života rovnako definitívna ako nový krátky zostrih? Čiže v podstate nie je ničím definitívnym, a tak ako vlasy dorastú vráti sa náš život do starých zabehaných koľají. Účesy sú jeden deň módne, aby nimi ďalší deň neboli a to len preto, lebo pozajtra sa do módy vrátia.Mon, 03 Apr 2006 20:28:55 +0200http://pancurova.blog.sme.sk/c/43386/Kadernictvo-zivota-alebo-zmena-je-zivot.html?ref=rssKroky bez slov (pancurova)18. marec 2006Ani neviem prečo som to zapla, keď sa mi v podstate nechce písať. A predsa čosi tam kdesi v hĺbke môjho ja ma chuť písať. Sneh za oknom sa pomaly topí a po kvapkách steká dole ulicami, odkrýva všetku tú špinu nedávnej minulosti. Bledé tváre okoloidúcich ľudí sa nehlučne kĺžu ulicami osvetlené mäkkým svetlom pouličných lámp. V tieňoch sa skrývajú mladé páry nežne si hľadiace do očí. Nevyrieknu ani slovo a predsa si rozumejú. Pomaly kráčam ďalej a snažím sa nemyslieť. Samota je krásna. Rýchle tempo. Svetlo strieda tma. Blikajúce  farebné pútače obchodov ponúkajúcich okamžité šťastie, ktoré unesie každý, sa odrážajú od vlhkých chodníkov.Mon, 03 Apr 2006 20:25:01 +0200http://pancurova.blog.sme.sk/c/43385/Kroky-bez-slov.html?ref=rssJednoducho komplikovane otazky (pancurova)Pred dvoma dňami som bola spolu s niekoľkými priateľmi von a náš rozhovor sa zvrtol na tému ženy – muži a muži – ženy. Prečo ženy klamú a muži podvádzajú? Je práve to príčinou všetkých nedorozumení? Ak nie, tak čo potom? Prečo je také ťažké povedať pravdu a prečo ešte ťažšie akceptovať ju bez ohľadu na to, aká je? Veď ak by sme to dokázali naše životy by sa značne zjednodušili. Možno to je to, čoho sa tak bojíme. Nemáme strach z komplikácií – sú ľudské, máme strach z jednoduchosti. Preto je také ťažké žiť vo vzťahu s niekým. Hľadáme v ňom čosi zložité, akýsi rébus, a pritom je to len jednoduchá chémia? Alebo sme my príliš jednoduchí, aby sme pochopili komplikované vzťahy? Pravda bude asi niekde uprostred. Napadá mi ešte jedna vec: nevyrábame si tie problémy sami, aby sme mohli ospravedlniť svoje sebectvo a egoizmus, neschopnosť dávať a deliť sa?Mon, 03 Apr 2006 20:21:19 +0200http://pancurova.blog.sme.sk/c/43381/Jednoducho-komplikovane-otazky.html?ref=rss